Vo svetle informácií zo svojich článkov ponúkajú okrem iného napr. aj zaujímavý obraz toho ako funguje (reál)politika vojny proti teroru a ako sa to dotýka utečencov z problematických krajín. Süddeutsche Zeitung priniesli na svojich stránkach pred nedávnom príbeh somálskeho utečenca Yusufa - bývalého politika, ktorý do Nemecka ušiel pred obavami o svoj život a násilím páchaným zo strany islamistickej skupiny Al - Shabbab. Po príchode do Nemecka o neho tunajšie úrady prejavili veľký záujem. Vypočúvali ho intenzívne niekoľko hodín po dobu niekoľkých týždňov, pričom ale výsluch neviedol (ako je to v podobných prípadoch obvyklé) len Spolkový úrad pre migráciu a utečencov, ale aj úrad s názvom "Hauptstelle für Befragungswesen - HBW" (vo voľnom preklade to môžeme nazvať ako "Hlavné stredisko pre výsluchy"). Táto inštitúcia bola v západnej časti Nemecka zriadená spojencami po vojne a pod hlavičkou Nemeckej spolkovej republiky vykonávala svoju činnosť od konca 50-tych rokov. V časoch studenej vojny sa zameriavala predovšetkým na utečencov z oblasti východného bloku s cieľom získať od nich cenné informácie o dianí na druhej strane múru. V súčasnosti je okrem Ruska zo zrejmých dôvodov sexy aj arabský svet a nestabilné africké krajiny. Oficiálne miesta sa o činnosti tejto inštitúcie vyjadrujú len veľmi stroho, ale redaktori zainteresovane tvrdia, že keď sa už objaví na scéne, vždy je to aj v sprievode tajných služieb.
Vráťme sa ale k Yusufovmu príbehu. Napriek tomu, že novinárom nepovedal, aké informácie pracovníkom strediska počas výsluchov poskytol, prezradil, že im sprostredkoval telefonický kontakt na jedného z vodcov skupiny Al - Shabaab. Nakoľko Yusuf a manželka dotyčného pochádzali z jedného miesta, počas jedného z výsluchov jej zavolal a zistil od nej kontakt priamo na údajného teroristu, vrátane toho, ako často a kedy telefonuje. Na čo tieto informácie pracovníkom strediska slúžili a aké majú využitie sa už Yusuf nedozvedel. Má o tom ale určitú predstavu. Somálsko je jednou z krajín, ktoré sú terčom útokov amerických bezpilotných lietadiel, tzv. dronov, ktoré majú za cieľ fyzickú likvidáciu teroristov. O tom, že Al - Shabaab sú chodiace zlo Yusuf nepochybuje, sám hovorí, že je potrebné proti nim bojovať. Problémom ale je, že medzi obeťami kontroverzných útokov sú okrem teroristov často aj civilisti.
Toť sa dostávame k tomu, prečo vyvolávajú tieto výsluchy v očiach zainteresovaných otázniky. Oficiálne sú utečenci vypočúvaní nemeckým úradom, podľa skúseností advokátov zastupujúcich uchádzačov o azyl v azylovom konaní ale nie je jasné kam sú informácie z týchto výsluchov posúvané a ani to, aké dôsledky môže mať prípadná (ne)ochota uchádzača o azyl na výsledok konania a tým pádom aj jeho ďalší osud.
Kúsok svetla na to, ako tieto výsluchy prebiehajú, vrhá aj svedectvo somálskeho tlmočníka, ktorého služby úrady v podobných prípadoch využívajú. Ten uvádza, že v situáciách, keď sa zdá, že toho vypočúvaná osoba vie viac, napr. o fungovaní islamistických skupín, prichádzajú klásť otázky osoby s neurčitým postavením, ktoré sú označované ako "praktikanti". Tlmočník zdôrazňuje, že utečenci pochádzajú často z oblastí, ktoré sú frontovými zónami vojny proti teroru a sú často terčom útokov dronov. ,,Títo ľudia žijú v strachu", hovorí. Napriek tomu, že účasť na výsluchu je oficiálne dobrovoľná a nemala by tak mať vplyv na výsledok azylového konania, utečenci zo strachu pred vrátením do krajiny pôvodu nechcú klásť do cesty priebehu konania prekážky. A odopretie výsluchu by jednu z takýchto prekážok predstavovať mohlo. Minimálne v prípade, ak platí dôkaz opakom - v prípade spolupráce sa môžu uchádzači o azyl takmer určite tešiť na rýchle a úspešné ukončenie konania. Úrady údajne odporúčajú prísť najlepšie bez právneho zástupcu.
To, že informácie sú z Nemecka posúvané ďalej naznačuje aj skutočnosť, že stredisko (HBW) je údajne súčasťou tzv. "Tripartite Debriefing Programme", ktorého ďalšími členmi majú byť aj tajné služby USA a Veľkej Británie. Advokát z Frankfurtu si spomína na prípad, keď jeho klient prešiel počas výsluchu viacerými miestnosťami, v jednej z ktorých na neho s otázkami čakal aj agent americkej tajnej služby. Neďaleko od nemeckého Stuttgartu má sídlo aj AFRICOM ( United States Africa Command), ktorého oficiálnou misiou je predovšetkým zabezpečiť národnú bezpečnosť USA prostredníctvom koordinácie podporných programov v afrických krajinách zameraných okrem iného na vytvorenie bezpečnostných a armádnych zložiek rešpektujúcich vládu práva a princípy dodržiavania ľudských práv (v prípade, ak je po tom zo strany týchto štátov dopyt). Neoficiálne sa ale spomína tiež, že slovo AFRICOM - u má váhu aj pri plánovaní útokov dronov na africkom území.
O tom, že na dohadoch bude asi aj zrnko pravdy hovorí aj to, že Iračan Rafed Ahmed Alwan počas pobytu v prijímacom tábore v nemeckom Zirndorfe poskytol nemeckým úradom informácie o údajných zbraniach hromadného ničenia v Iraku, ktoré poslúžili neskôr ako odôvodnenie vojenského zásahu v Iraku. Napriek tomu, že tieto informácie sa neukázali ako pravdivé, je už Alwan v súčasnosti hrdým držiteľom nemeckého pasu.
Je zrejmé a pochopiteľné, že po udalostiach z 11.9.2001, si Amerika zvolila prístup "radšej vedieť viac ako menej". Problémy ale nastávajú, ak získavanie informácií v tzv. "šedej zóne" začína prekračovať hranice. A zasahovať do suverenity partnerských štátov. Rovnako ani pre Nemecko nevyznievajú lichotivo indície o selektívnom trade - off prístupe k utečencom podľa vzorca azyl za informácie.
Viac informácií o projekte pre nemecky čítajúcich je možné nájsť tu.
