reklama

O cigarete a peňaženke

Pávy vyletúvajú zo svojich hniezd a svojou prítomnosťou deklarujú svoju dominanciu medzi operencami. Pre Podunajskú nížinu takú nepravdepodobnú, ale o to výraznejšiu. V areáli parku patriaceho ku kaštieľu z neskorých dôb monarchie alebo ranných rokov prvej republiky je ich elegancia jedným z mála odkazov na bývalých majiteľov. Ďalším je vôňa kávy, ale tá v šálkach pôvodných obyvateľov bola asi iná ako tá zo súčasného automatu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Za oknami slnko pomaly strieda mraky a spomienkou na dážď sú len občasné mláky na chodníkoch. Vo vnútri to ide pomalšie. Zo súčasných obyvateľov kaštieľa si už každý svoju búrku zažil a odpratávanie jej škôd zaberie u väčšiny o niečo viac času ako vysušenie mlák na chodníkoch. Sedia vnútri a pozerajú von. Niektorí oprášili zručnosti z minulých životov a ruky im neúnavne pracujú s ihlicami a nad výrobkami z hliny. Pohyby rúk zaceľujú rany a sú jednými z mála bezbolestných mostov na slnečnú stranu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poniektorí uprednostnia pred sterilným pohodlím miestnosti slnečné lúče vonku. Nielen z radosti zo vzduchu, fajčiť sa smie len vonku. Poznajú sa. Nie sú tu prvý deň a tabak je silný spoločenský prostriedok, stmeľuje. Magda chvíľu postáva, pohľadom hľadá svoje miesto. To jej už drží Anton, iných k nemu nepustí. ,,To je obsadené", odvrkne vždy, keď oň niekto prejaví záujem, hrajúc sa neústavne so svojou nadrozmernou peňaženkou. Magda k nemu hneď príde, pozdraví pohľadom a pripáli si poslednú cigaretu z balíka. Zavrie oči, vyfúkne oblak dymu a vychutnáva si prvé slnečné lúče po dlhom čase. ,,Konečne sú tie mraky preč", povie ticho. Kiežby odchádzali tak rýchlo aj tie z duše, pomyslí si. Ale len v tichosti pre seba. Veci, ktoré cítia všetci rovnako nahlas hovoriť netreba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Antonovi do reči veľmi nie je, nervózne krúti peňaženkou. Cigareta chýba. ,,Na krabičkách píšu len ako škodia, o tom, ako uvoľňujú stres nenapíšu nikde", šomre a tí, čo ho začujú, znalecky pritakávajú. A uvoľňovať je čo. Každý z návštevníkov si okrem hygienických potrieb priniesol do kaštieľa aj balík stresu. Okrem pyžama náklad úzkosti a spolu s uterákom aj balíček spomienok. Skutočných aj neskutočných, dušu ale zaťažujú oba druhy rovnako.

Áno, uvoľňovať je čo. Až potom, keď sa zbavia nákladu, sa budú pozerať na varovanie na krabičke. Potom určite. Alebo len možno.

Magda spokojne sedí, vychutnáva si pohľad na stromy a pávy slniace sa na slnku. Slnko a čerstvý vzduch majú podobný hojivý účinok ako ručné práce. Po dlhej dobe má chuť konverzovať. Mrkne na Antona vedľa a na nadrozmernú peňaženku, ktorá mu skáče v rukách. ,,Akú peknú peňaženku máte, Anton. Som si ju všimla už dávnejšie, keď sme boli na káve", prehodí, snažiac sa o konverzáciu. ,,Od detí, na minulé Vianoce som ju dostal. Veľká je, nezmestí sa do vrecka", skonštatuje Anton. Do reči mu veľmi nie je, žiada sa zapáliť si. Peňaženka nepokojne skáče v rukách a on sa obzerá po niekom, od koho by dostal cigaretu. Ostatní buď nemajú, alebo sa deliť nechcú. Priority majú stanovené jasne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na jeho otázku reaguje len Dušan, bafkajúci so špičkou v tieni pod strechou. Ale príliš energicky, s odpoveďou skrývajúcou podmienku. Zadarmo nedá nikto nič, pomyslí si Magda. Že život môže byť sviňa a človek človeku pes vedia v kaštieli všetci. Väčšinou to zistili až príliš neskoro. Alebo tými sviňami alebo psami byť nechceli. Alebo chceli, ale nevedeli ako. A tak si musia znovu pripomenúť a naučiť sa, že byť ľuďmi sa oplatí. Aj keď je ten život sviňa a ostatní sú krutí. Lebo keď človek vydrží, život bude aj znesiteľnejší. A ľudia sa nájdu aj ľudskí.

Diabol ale pokúša a nejakú tú výhodu pre seba treba skúsiť získať vždy. Tak to vstrebávame s materským mliekom a tak sa v tom potom neskôr utvrdzujeme. Vraj, taký je život, hovoria skúsenejší. Dušan nie je výnimkou. ,,Ja mám cigaretu", hovorí. ,,Vymením ju za tvoju peňaženku", dokončí svoj návrh. Anton otáľa. Peňaženku v rukách stále pretáča. Vnútri fotky detí, zoznam liekov, nejaké drobné. Čas myslieť na ne ale teraz nie je. ,,Dobre", odpovedá. Vymenia si veci a Anton si konečne spokojne zapáli. ,,Tá peňaženka bola aj tak veľká, nezmestila sa do vrecka", vysvetľujúc opakuje Magde. ,,A Vianoce budú aj o rok, deti budú mať aspoň čo kúpiť ", mávne rezignovane rukou.

Marek Prítyi

Marek Prítyi

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  1x

but to live outside the law, you must be honest. /bob dylan/ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu